Poradňa

Kto dedí, keď nie je závet: dedičské skupiny jednoducho

20. októbra 2026

Keď odíde blízky človek a nezanechal závet, rodina sa často pýta, kto vlastne dedí a koľko. Zákon na to má jasné poradie. Netreba ho poznať naspamäť, stačí pochopiť dve veci: najprv sa oddelí to, čo patrí manželovi alebo manželke, a potom sa dedí po skupinách.

1. Najprv spoločný majetok manželov

Ak bol zosnulý ženatý alebo vydatá, notár najprv vyporiada bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM). Polovica spoločného majetku spravidla patrí pozostalému manželovi alebo manželke ako ich vlastná. Tú nikto nededí.

Dedí sa až druhá polovica a k tomu to, čo patrilo len zosnulému, napríklad dedičstvo po jeho rodičoch alebo dar. Ak mali manželia BSM zrušené alebo vyporiadané už skôr, polovica sa neoddeľuje.

2. Štyri dedičské skupiny

Keď nie je závet, dedičstvo sa delí podľa zákona v štyroch skupinách. Ďalšia skupina príde na rad, až keď v predchádzajúcej nededí nikto.

Prvá skupina: deti a manžel/-ka

Dedia deti zosnulého a manžel/-ka, každý rovnaký diel. Ak niektoré dieťa nededí, napríklad zomrelo skôr, jeho diel dostanú rovnakým dielom jeho deti, teda vnúčatá.

Príklad: pozostalá manželka a dve deti, spoločný byt za 120 000 €. Manželke najprv patrí polovica, 60 000 €. Druhú polovicu dedia manželka a deti po tretine, každý 20 000 €. Manželka má spolu 80 000 €, každé dieťa 20 000 €.

Kým dedí niektoré dieťa alebo vnúča zosnulého, rodičia ani súrodenci nededia.

Druhá skupina: manžel/-ka, rodičia a spolužijúce osoby

Na rad prichádza, keď zosnulý nemal deti ani vnúčatá. Dedí manžel/-ka, rodičia a tiež človek, ktorý so zosnulým žil aspoň rok v spoločnej domácnosti a staral sa o ňu alebo bol na zosnulom závislý. Manžel/-ka dostane z dedičstva vždy aspoň polovicu.

Príklad: pozostalá manželka a obaja rodičia zosnulého. Z dedičstva má manželka polovicu, rodičia po štvrtine. Ak žije len jeden rodič, manželka má polovicu a rodič polovicu. Súrodenci za nežijúceho rodiča v tejto skupine nededia. Manželke navyše patrí jej polovica BSM.

Tretia skupina: súrodenci a spolužijúce osoby

Ak nededí manžel/-ka ani rodičia, dedia súrodenci, spolu s tým, kto so zosnulým žil aspoň rok v spoločnej domácnosti (rovnako ako v druhej skupine). Za súrodenca, ktorý nededí, dedia jeho deti.

Príklad: brat a dve deti nežijúcej sestry. Brat dostane polovicu, deti sestry po štvrtine.

Štvrtá skupina: starí rodičia

Ak nededí nikto z prvých troch skupín, dedia starí rodičia zosnulého rovnakým dielom. Za starého rodiča, ktorý nededí, dedia jeho deti.

3. Partner bez sobáša

Druh alebo družka nie je v prvej skupine. Môže dediť len ako spolužijúca osoba v druhej alebo tretej skupine, ak so zosnulým žil aspoň rok v spoločnej domácnosti a staral sa o ňu alebo bol na zosnulom závislý. Ak sú deti, partner bez sobáša zo zákona nededí.

4. Keď nededí nikto

Ak nie je žiadny dedič, alebo všetci dedičstvo odmietnu, dedičstvo pripadne štátu. Volá sa to odúmrť. Za štát koná okresný úrad v sídle kraja.

5. Čo mení závet

Závet môže poradie zmeniť. Deti však úplne obísť nemožno: maloleté dieťa musí dostať aspoň toľko, koľko by dostalo zo zákona, plnoleté aspoň polovicu zákonného podielu. Ak to závet nerešpektuje, dieťa to môže v konaní namietnuť a v tejto časti je závet neplatný. Výnimkou je platné vydedenie.

Dedičia sa navyše môžu dohodnúť inak, než určujú podiely. Jeden si napríklad nechá byt a ostatných vyplatí. Notár takú dohodu schváli, ak nie je v rozpore so zákonom.

Kto to napokon určí

Presné podiely určí notár v dedičskom konaní. Overí aj v registri, či zosnulý nezanechal závet. Ako konanie prebieha, sme opísali v článku Dedičské konanie.

Ako si to uľahčiť

Pri dedičstve sa rodiny často pohnevajú pre maličkosti. Pomáha, keď majú všetci rovnaké informácie. V aplikácii Dedičstvo v pohode vám sprievodca Karol vysvetlí, kto dedí vo vašej situácii, a rodina si spolu spíše majetok a dlhy pre notára.

Tento článok je všeobecná informácia, nie právne poradenstvo. Pri nezvyčajných situáciách sa obráťte na notára.